Neurointervencie

Endovaskulárne neurointervencie sú vnútrocievne liečebné výkony na mozgových cievach, vykonávané intervenčným rádiológom na angiografickom pracovisku (sále). Vo všeobecnosti sa delia na revaskularizačné (cieľom je spriechodnenie zúženej alebo uzavretej cievy) a embolizačné (cieľom je uzáver určitej výdute alebo inej cievnej lézie) neurointervencie.

Medzi revaskularizačné endovaskulárne výkony patria:

  • angioplastika - používa sa pri klinicky významnom zúžení cievy, prípadne krátkom uzávere. Naplnením balónika kontrastnou látkou v mieste zúženia pod röntgenovou kontolou a jeho roztiahnutím dôjde k zväčšeniu priesvitu cievy a zlepšeniu prekrvenia mozgu
  • angioplastika s implantáciou (zavedením) stentu - stent (výstuž) sa do cievy zavádza v prípade nedostatočného efektu rozšírenia tepny pomocou balónika. Stent zabezpečí priechodnosť tepny
  • trombolýza - je rekanalizácia (otvorenie) uzavretej cievy pomocou liečiv, ktoré rozpúšťajú krvnú zrazeninu. Takéto liečivá sú podávané priamo do miesta uzáveru pomocou katétra (jemnej umelohmotnej hadičky), ktorého priemer na konci je približne 1 mm
  • trombektómia / embolektómia - odstránenie krvnej zrazeniny z cievy odsatím alebo pomocou špeciálneho zariadenia v tvare špirály alebo košíčka.

Cievna mozgová príhoda je treťou najčastejšou príčinou smrti. Najlepší efekt revaskularizačných výkonov je limitovaný na akútnu fázu vzniku ischemickej cievnej mozgovej príhody, pretože mozgové bunky vyžadujú stály prívod kyslíka a živín, sprostredkovaný krvným tokom. Porušenie prívodu kyslíka vedie v krátkej dobe k nezvratnej smrti mozgových buniek. V závislosti od toho, ktorá časť mozgu je zasiahnutá, prejaví sa rôzne závažnými klinickými príznakmi. Niektoré oblasti mozgu môžu odumrieť, iné sú natoľko dôležité, že i malé ložisko postihnutia vedie k závažným následkom ako je slepota, ochrnutie alebo dokonca smrť. Žiaľ, väčšina pacientov (alebo ich príbuzní) nerozozná príznaky včas a nepríde do nemocnice vo fáze tzv. „terapeutického okna"(obdobie, v ktorom sa dá pacientovi poskytnúť liečba s dobrým výsledným efektom). Vzniku ischemickej cievnej mozgovej príhody, alebo jej recidíve (opakovaniu) je možné zabrániť preventívne, ošetrením hemodynamicky závažných stenóz (zúžení) mozgových tepien.

Embolizácia - vo všeobecnosti sa jedná o uzáver ciev pomocou dočasných alebo trvalých embolizačných materiálov. Embolizačným materiálom môžu byť častice s veľkosťou desiatok až stoviek mikrometra, tkanivové lepidlá alebo platinové špirály. Používa sa pri širokej škále ochorení:

  • 1. liečba aneuryziem mozgových tepien. Aneuryzma je lokálne rozšírenie tepny, obvykle vakovité. Vzniká z viacerých príčin, jej spúšťací mechanizmus nie je známy. Vzniku aneuryzmy napomáha napr. vysoký krvný tlak. Aneuryzma sa obvykle prejaví prasknutím (subjektívne vnímaným ako „puknutie v hlave"), ktoré je spojené s krvácaním do subarachnoidálnych priestorov (priestorov obklopujúcich mozog), prípadne aj do mozgových komôr alebo samotného mozgu. Subarachnoidálne krvácanie obvykle vzniká pri námahe (napr. dvíhanie ťažkého bremena, pri vykonávaní veľkej potreby či sexe) a spôsobuje silnú bolesť hlavy, nevoľnosť, zvracanie, stuhnutosť šije, či stratu vedomia. Približne 15 % pacientov, ktorých postihne, usmrtí ešte pred poskytnutím lekárskej pomoci. Z prežívajúcich, 30-50% umiera v priebehu týždňa. Ďalšie postihnutie vzniká odumieraním mozgových buniek následkom spazmov (zúžení) mozgových tepien po krvácaní. Iba cca 30% pacientov sa navráti k normálnemu neurologickému stavu. Príznakom aneuryzmy môže byť aj dvojité videnie. Tradičným spôsobom liečby aneuryziem mozgových tepien je chirurgické riešenie. Chirurgický postup vyžaduje otvorenie lebky, kedy neurochirurg naloží kovovú svorku v mieste odstupu aneuryzmy z tepny. Modernejší spôsob ošetrenia aneuryzmy je vnútrocievny, ktorý vykonáva rádiológ na angiografickom pracovisku. Prístup je obvykle transfemorálny (cez stehennú tepnu v slabine). Následne sa do vaku aneuryzmy zavedie mikrokatéter (jemná hadička) a vak aneuryzmy sa vyplní platinovými špirálami. Pri širokom spojení vaku aneuryzmy s materskou tepnou je potrebná implantácia stentu (výstuže), ktorý zachováva priesvit tepny a bráni uvoľneniu špirál do materskej tepny. V určitých prípadoch sa na uzáver aneuryzmy môže použiť aj špeciálne lepidlo (pri jeho aplikácii je nutné uzavrieť odstup aneuryzmy balónikom). Endovaskulárna liečba aneuryzmy mozgovej tepny sa obvykle vykonáva v celkovej anestézii.
  • 2. liečba AVM (arteriovenóznych malformácií) / AVF (arteriovenóznych fistúl)- skratov. AVM- arteriovenózna malformácia je spleť abnormálne prepojených tepien a žíl. Arteriovenózna fistula (AVF) je taktiež variantou abnormálneho spojenia medzi tepnou a žilou. Tieto dve jednotky sú podobné a líšia sa iba typom prepojenia. Za normálnych okolností sa tepna, ktorá zásobuje krvou mozog (alebo iný orgán) delí na tenšie a tenšie vetvičky až vznikne kapilárna sieť, v ktorej klesá vysoký tlak, prítomný v tejto časti riečiska. Žily nie sú na vysoký tlak prispôsobené a absenciou kapilárnej siete pri AVM či AVF dochádza k vzostupu tlaku na žilovej strane s rizikom ruptúry (prasknutia) a krvácania na tomto rozhraní. Zároveň dochádza vplyvom zvýšeného prietoku krvi do malformácie k „okrádaniu" normálneho mozgového tkaniva o krv a tým o kyslík a následne k prejavom nedokrvenia mozgu. AVM môžu byť liečené aj chirurgicky, ožiarením, alebo endovaskulárne (vnútrocievne) embolizáciou. Možná je i kombinácia týchto metód. Pacient je vyliečený až po kompletnom odstránení AVM. Chirurgická liečba vyžaduje otvorený prístup. Je vhodnejšia pre menšie a povrchovo uložené AVM. Radiačná liečba (ožiarením) spočíva v zameraní lúčov žiarenia na abnormálne cievy a ich ožiarení. V intervale 6 mesiacov po ožiarení dôjde k zjazveniu a uzáveru ciev. Táto metóda je limitovaná predovšetkým veľkosťou AVM. Endovaskulárna liečba spočíva v zavedení tenkého katétra (hadičky) vpichom cez tepnu alebo žilu, najčastejšie v mieste slabiny. Týmto katétrom sa do AVM obvykle aplikuje špeciálne lepidlo. Embolizácia môže byť jedinou metódou liečby, alebo môže byť nasledovaná chirurgickou alebo radiačnou liečbou. V niektorých prípadoch je nutné rozdeliť embolizáciu do viacerých sedení. Embolizácia je limitovaná predovšetkým počtom a šírkou prívodných ciev.
  • 3. predoperačná alebo paliatívna (nelieči základné ochorenie, iba zmierňuje jeho prejavy) embolizácia nádorov. Hypervaskularizované (t.j. zvýšene prekrvené nádory) sú charakterizované veľkým počtom vyživujúcich ciev. Embolizácia (uzáver) ciev vyživujúcich nádor, vedie k výraznému zníženiu krvných strát počas následnej chirurgickej operácie a uľahčuje tým operáciu. U nádorov, ktoré nie je možné chirurgicky odstrániť, vedie embolizácia k spomaleniu rastu, dokonca aj zmenšeniu.

 

Kliknite sem pre zoznam pracovísk, poskytujúcich uvedené výkony