Najčastejšie otázky

Informačná brožúrka pre pacientov po rádiologickej intervencii (PDF na stiahnutie)

 

Čo je intervenčná rádiológia a čím sa odlišuje od chirurgických metód?

Intervenčná rádiológia je moderná, klinickú medicínska disciplína, ktorú od chirurgických disciplín odlišuje spôsob kontroly liečebného výkonu. Pokiaľ v chirurgii je operácia vykonávaná operatérom priamo pod kontrolou zraku, prípadne optiky, v intervenčnej rádiológii výkon prebieha vo “virtuálnom obraze“, teda s pomocou zobrazení získaných modernými zobrazovacími modalitami – rontgen (RTG), ultrasonografia (USG), počítačová tomografia (CT) a magnetická rezonancia (MR).

Čo je katetrizácia? Ako sa vykonáva?

Minimálne invazívna technika používaná v intervenčnej rádiológii na zreteľné znázornenie cievneho systému- tepien a žíl. Obrazy sú vytvárané v reálnom čase pomocou počítača po podaní kontrastnej látky cez prístupové cievy- najčastejšie tepny alebo žily horných a dolných končatín a následným röntgenovým žiarením. Najčastejším, pre pacienta aj lekára najpohodlnejším prístupovým miestom pre katetrizáciu je stehenná tepna (je široká, povrchovo uložená, zospodu podopretá stehennou kosťou, čo uľahčuje uzatváranie vpichu). V niektorých prípadoch však charakter chorobného procesu a jeho umiestnenie vyžadujú aj iné prístupy do cievneho systému - žilový, priamy prístup pod sonografickou kontrolou a iné. Väčšinou nevyžaduje celkovú anestéziu a vykonáva sa iba v lokálnej anestézii.

Ako prebieha vyšetrenie a čím sa končí?

Procedúra nie je bolestivá. Len na začiatku je cítiť menšie vpichnutie pri podaní lokálneho anestetika a zavedení katétra do periférnej cievy (napr. stehennej tepny v oblasti slabiny). Po ukončení diagnostickej procedúry, teda samotného vyšetrenia, budú výsledky zhodnotené vyšetrujúcim lekárom - intervenčným rádiológom. Ten sa rozhodne, či bude liečiť hneď daný stav nadväzujúcimi intervenčným výkonmi alebo diagnostický výkon ukončí a odporučí pacienta na odložený intervenčný výkon (väčšinou ak ide o časovo náročný výkon) alebo iný druh liečby (konzervatívna - lieková liečba alebo chirurgická liečba). Ukončenie katetrizačného výkonu predstavuje uzatvorenie pokatetrizačného vpichu. V minulosti bolo spojené s rôznymi komplikáciami- hlavne u obéznych pacientov, pacientov s veľkým vpichom, pacientov s protidoštičkovými liekmi a upravovanou zrážanlivosťou krvi, hypertonikov a pod. Dnes máme na tieto účely rôzne mechanické pomôcky a zariadenia, pomocou ktorých je dokonca možné, aby pacient opustil nemocnicu s uzatvoreným vpichom aj v deň katetrizácie.

Aké sú príznaky periférneho artériového ochorenia dolných končatín?

Príznaky závisia od štádia ochorenia. V prvom, asymptomatickom štádiu nepociťuje pacient žiadne ťažkosti. Ako ochorenie progreduje, začínajú sa objavovať bolesti jednej alebo oboch dolných končatín, označované ako klaudikačné bolesti. Klaudikačná bolesť je charakterizovaná typickou námahovou bolesťou, objavujúcou sa počas chôdze, ktorá prinúti pacienta spomaliť, krívať až zastaviť. Bolesť po zastavení spontánne ustúpi do niekoľkých minút (priemerne za 3- 4 minúty) a pacient je schopný pokračovať ďalej v chôdzi. Pre klaudikačnú bolesť je typické, že sa objavuje načastejšie po prejdení toho istého úseku. Vznik bolesti môže byť postupný alebo náhly. Hovoríme o ischemickej chorobe dolných končatín, alebo dlhodobom nedokrvení dolných končatín - tzv. chronická končatinová ischémia. Príznaky kritickej končatinovej ischémie sú charakterizované kľudovými bolesťami končatín a tvorbou nehojacich sa rán. Ak kľudová bolesť vznikne náhle a je sprevádzaná farebnými zmenami kože, končatina je chladnejšia, pravdepodobne sa rozvíja tzv. akútna končatinová ischémia. Z uvedeného vyplýva, že je mimoriadne dôležité, aby pacient vyhľadal lekára- špecialistu už v štádiu klaudikačných bolestí . Včasná návšteva lekára je dôležitá najmä u pacientov s vyšším rizikom vzniku závažného ochorenia dolných končatín. Sú to predovšetkým diabetici, fajčiari, pacienti s vysokým krvným tlakom a postihnutím srdcovej, či mozgovej cirkulácie.

V čom spočíva endovaskulárna liečba periférneho artériového ochorenia dolných končatín?

Cieľom liečby je obnovenie dostatočného zásobenia tkanív dolných končatín a tým odstránenie alebo zmiernenie námahovej (klaudikačnej) bolesti. Endovaskulárna liečba je minimálne invazívna metóda, ktorá umožňuje liečiť postihnutie zúžení a dokonca aj úplných uzáverov tepien s minimálnym zásahom do integrity tela. Umožňujú to špeciálne cievky (katétre) zavedené do cievneho systému cez malý vpich v slabine. Pomocou týchto katétrov je lekár - intervenčný rádiológ, schopný zúžené miesto rozšíriť, prípadne vystužiť špeciálnou výstužou- stentom a tým obnoviť prietok krvi do postihnutej končatiny. Hlavnou výhodou endovaskulárnej liečby je minimálna invazivita výkonu- bez operačnej rany, bez nutnosti celkovej anestézy a vysoká efektivita. Vykonáva sa len v lokálnej anestézii a preto ju môžu podstúpiť aj pacienti vo vysokom veku s mnohými pridruženými ochoreniami. V prípade progresie ochorenia je výhodou možnosť opakovania liečebných zákrokov.

Čo je cievna mozgová príhoda a ako sa prejavuje?

Ľudovo porážka, je náhla príhoda spojená s nevoľnosťou, ktorá je výsledkom prerušenia prítoku krvi do mozgu. To následne vedie k nedokrveniu (ischémii) alebo zakrvácaniu (hemorágii) mozgového tkaniva. Vzniká bezprostredným uzatvorením mozgovej cievy, jej uzatvorením úlomkom- embolom putujúcim zo srdca alebo veľkých ciev , prípadne prasknutím mozgovej cievky. Nástup mozgovej príhody je zvyčajne náhly. Prejavy byť rôzne. Od slabosti, výpadkov zorného poľa, počuteľného šelestu v ušiach , porúch reči, poruchy rovnováhy, cez tŕpnutie končatín po rôzne stupne ochrnutia končatín, paralýzy, kómy až úmrtia. Okrem tzv. neovplyvniteľných rizikových faktorov (genetika, vysoký vek, pohlavie), niektorých hematologických ochorení a porúch rytmu, najväčšími rizikovými faktormi sú zúženia mozgových ciev na podklade aterosklerózy (všeobecné rizikové faktory aterosklerózy sú cukrovka, vysoký tlak, fajčenie a zvýšený cholesterol).

Je možné cievnej mozgovej príhode predchádzať?

Zúženie mozgovej tepny je dnes možné rádiologicky veľmi ľahko diagnostikovať (ultrazvukom, pomocou počítačovej tomografie, alebo magnetickej rezonancie). V závislosti od stupňa zúženia nastupuje potenciálna liečba. Nezávažné zúženia (do 50%), hlavne ak sú bezpríznakové, len sledujeme a upravujú sa rizikové faktory aterosklerózy. Závažné zúženia, hlavne u pacientov s príznakmi hroziacej cievnej príhody treba neodkladne ošetriť a predchádzať tak rozvoju devastujúcej príhody. Súčasné možnosti intervenčnej- endovaskulárnej liečby zúžení mozgových tepien vychádzajú z konceptu roztiahnutia karotickej cievy balónikom (angioplastika), implantácie stentu (cievna výstuž) a to všetko v bezpečných podmienkach, s použitím emboloprotekcie (filtra, ktorý zabraňuje možnej embolizácii do mozgu).

Čo je aorta, aké sú jej choroby a prejavy?

Je možné tieto ochorenia liečiť pomocou endovaskulárnej medicíny? Aorta, srdcovnica je najväčšou a najviac namáhanou cievou (tepnou) v tele človeka. Rozlišujeme jednotlivé úseky aorty. V hrudníku hovoríme o hrudníkovej aorte a po prechode bránicou do brucha o brušnej aorte. Hrudníková aorta sa delí na 3 časti: vzostupnú aortu, tá vedie krv priamo zo srdca po oblúk aorty. Oblúk aorty predstavuje druhú časť, kde z aorty odstupujú tepny zásobujúce horné končatiny a mozog. Hrudná aorta končí zostupnou časťou, ktorá vedie krv z oblúka do brušnej aorty. Brušná aorta vedie okysličenú krv do orgánov brušnej dutiny (pečeň, žalúdok, črevá, obličky...) a dolných končatín. Medzi ochorenia aorty, ktoré človek môže počas života získať patrí aneuryzma- výduť, disekcia- natrhnutie a koarktácia- zúženie. Výduť znamená rozšírenie aorty o viac ako 50% pôvodnej šírky, v dôsledku oslabenia cievnej steny. Riziko výdutí spočíva v ich tendencii k prasknutiu a následnému vykrvácaniu, prípadne ukladanie zrazenín (trombov) na cievnu stenu, s tendenciou k uvoľňovaniu, odlietavaniu a uzatváraniu ciev periférie (embolizácia). Disekcia je pozdĺžne natrhnutie steny aorty, ktoré sa šíry po jej dĺžke a okrem rizika ruptúry (prasknutie) aorty, prináša zo sebou aj riziko uzatvorenia odstupujúcich ciev aorty (hlavne tepny zásobujúcej obličky, brušné orgány a dolné končatiny), s rozvojom nedokrvenia (ischémie), ktoré môže viesť až k úmrtiu. Z lokalizácie jednotlivých ochorení aorty vyplývajú aj možné príznaky, ktoré sú najčastejšie útlakového charakteru (tlaková bolesť, zhoršenie funkcií utláčaného orgánu- v hrudníku sú to pľúca, v bruchu črevá). Pri tlaku na brušnú výduť, môže byť prítomná zreteľná pulzujúca rezistencia v bruchu. Nepriame príznaky prítomnosti aortových výdutí sú najčastejšie z nedokrvenia cieľových orgánov (obličky, črevá, dolné končatiny), v dôsledku embolizácie trombov z výdute. Výdute sa často zistia náhodne, pri sonografickom, CT alebo MR vyšetrení srdca, hrudníka alebo brucha. Intervenčná/ endovaskulárna medicína má dnes nezastupiteľné miesto aj v liečbe zúžení aorty. Implantácia stentov alebo stentgraftov veľmi účinne a nekomplikovane koriguje takéto zúženia, ktoré vedú k nedokrveniu orgánov zásobených za zúženým miestom aorty - najčastejšie obličiek a nôh.

Čo je ischemická nefropatia? Dá sa liečiť metódami intervenčnej rádiológie?

Ischemická nefropatia je ochorenie obličiek spôsobené zúžením obličkových tepien, s následným nedokrvením obličky. Ischemická nefropatia má svojimi prejavmi ďalekosiahle dôsledky na kardiovaskulárny systém a vylučovanie odpadových látok z tela močovými cestami. Zásadným spôsobom tak ovplyvňuje celkovú chorobnosť a skracuje život postihnutých jedincov. Najčastejšou príčinou zúženia obličkovej tepny je ateroskleróza. Ochorenie sa v dôsledku zúženia obličkovej tepny najčastejšie prejavuje liekmi nekontrolovateľným alebo zle kontrolovateľným vysokým tlakom až vedie k zhoršeniu obličkových funkcií s postupným rozvojom obličkovej nedostatočnosti. Tzv. renálna insuficiencia môže vznikať na podklade rôznych ochorení obličiek a prejavuje sa úbytkom až postupným zánikom činnosti obličky - ide o nezvratný proces. Renálna insuficiencia na podklade ischemickej nefropatie je jednou z mála foriem renálnej insuficiencie, ktorá je reverzibilná. Endovaskulárnym ošetrením zúženia obličkovej tepny možno okrem upravenia vysokého tlaku u pacienta zvrátiť priebeh obličkovej insuficiencie, zachrániť obličku a dokázateľne predĺžiť život. Technicky spočíva výkon v zavedení stentu do zúženia obličkovej tepny a jeho roztiahnutí. Efekt sa bezprostredne prejaví úplnou alebo čiastočnou korekciou tlaku a zlepšením obličkových funkcií.

Čo je intervenčná embolizačná liečba a čo sa pri nej používa?

Minimálne invazívna procedúra vykonávaná intervenčným rádiológom. Používa sa na uzavretie a liečbu patologicky poškodených ciev v celom tele. Cieľom je zamedziť krvný prítok do cielenej oblasti tela a následne vyradiť patologické cievne štruktúry, resp. ložiská z obehu. Embolizácia sa najčastejšie používa na liečbu artériovenóznych malformácií, fibroidných (nezhubných) nádorov maternice, nádorov pečene a obličiek, mozgových aneuryziem, aneuryziem brušných a iných ciev, kontrolu krvácania pri poraneniach, tumoroch, žalúdočných vredoch a iných urgentných stavoch. Na embolizačnú liečbu sa najčastejšie používa špeciálne tkaninové lepidlo, dočasné alebo permanentné embolizačné častice, kovové špirály a mikrošpirály, sklerotizačné materiály.

Čo je nevaskulárna intervenčná rádiológia a kde sa uplatňuje?

Nevaskulárna intervenčná rádiológia sa zaoberá intervenčnými výkonmi mimo postihnutia ciev. V oblasti nevaskulárnej intervenčnej rádiológie majú najväčšie uplatnenie intervenčné postupy v tráviacom a močovopohlavnom ústrojenstve, onkológii, prípadne v muskuloskeletálnom aparáte. Okrem drenáží rôznych dutín a kolekcií tekutín v tele - tj. napichnutie dutiny pod kontrolou ultrazvuku, CT alebo rtg a odsatie obsahu, prípadne podávanie liečiv priamo do dutiny, sa vo veľkej miere v nevaskulárnej intervenčnej rádiológii (podobne ako tomu je vo vaskulárnej intervenčnej rádiológii) používajú kovové výstuže - stenty. Najčastejšie sú stenty v nevaskulárnej intervenčnej rádiológii zavádzané do tráviacej trubice - tzv. gastrointestinálneho traktu, napr. do pažeráka ako aj pri rôznych patologických procesoch - onkologické ochorenia, postihnutia po rádioterapii pri onkologických ochoreniach, zápalové procesy a pod.

Aké sú možnosti a výhody zobrazovania pomocou Kardio CT?

Ide o bezbolestné vyšetrenie s použitím röntgenového prístroja, ktorým získame detailné obrázky srdca. Každý vytvorený obrázok zobrazuje tenký rez srdcom. Počítač spojí všetky vytvorené obrazy, z ktorých vznikne obraz celého srdca. Najväčšou nevýhodou tohto vyšetrenia je, že pacient je vystavený ionizujúcemu - röntgenovému žiareniu. Kardio CT vyšetrenie dokáže ukázať detailnejšie obrazy ako pri ultrazvukovom vyšetrení srdca a je menej invazívne ako katetrizácia srdca (nasondovanie - zavedenie cievky priamo do srdca). Po podaní kontrastnej látky je možné veľmi dobre zobraziť vencovité tepny srdca. Vencovité tepny sú srdce zásobujúce krvné cievy, nachádzajúce sa na povrchu srdca. Ak sú tieto cievy zúžené, prípadne upchaté, spôsobujú bolesť na hrudníku, alebo aj srdcový infarkt. Prostredníctvom CT vyšetrenia je možné zobraziť aj srdcovnicu (hlavná tepna vychádzajúca zo srdca, zásobujúca telo okysličenou krvou). Táto metóda nie je vhodná na zobrazenie samotného srdcového svalu, vzhľadom na nízky tkanivový kontrast.

Aké sú možnosti a výhody zobrazovania pomocou Kardio MR?

Pri tomto vyšetrení sa nevyužíva žiadne škodlivé röntgenové žiarenie, preto je táto metóda vyšetrenia srdca pre ľudský organizmus bezpečná a neškodná. Tkanivový kontrast, ktorý sa dá dosiahnuť pri MR vyšetrení, sa nedá získať pri žiadnom inom medicínskom zobrazení. Srdce je možné zobraziť v ľubovoľnej anatomickej rovine a zároveň v pohybe, čo umožňuje posudzovať stenu srdca alebo funkciu chlopní. Kardio MR dovoľuje lekárom včas vyšetriť naraz štruktúry a funkciu srdca a veľkých ciev, bez rizika spojeného s tradičnými viac invazívnymi vyšetreniami. Tak ako na CT aj na MR sa podáva počas vyšetrenia kontrastná látka do žily (väčšinou na ruke). Počas vyšetrenia pacient leží na vyšetrovacom stole, ktorý sa pomaly pohybuje dovnútra prístroja. Pacient komunikuje s vyšetrujúcim personálom cez mikrofón a do slúchadiel dostáva dychové pokyny. K získaniu kvalitného vyšetrenia je potrebná spolupráca pacienta.